STV
Slovenská televízia
z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
| Slovenská televízia | |
|---|---|
| Príjem | satelit, kábel, terestriálne |
| Krajina |  Slovensko |
| Typ televízie | verejnoprávna |
| Začiatok vysielania | 1956 - Československá televízia 1993 - Slovenská televízia |
| Typ programu | plný program |
Slovenská televízia (STV) je slovenská verejnoprávna, národné, nezávislá, informačná, kultúrna a vzdelávacia inštitúcia, ktorá poskytuje službu verejnosti v oblasti televízneho vysielania.
Vznikla 1. júla 1991 zákonom Slovenskej národnej rady. Formálne vznikla 1. januára 1993 rozdelením pôvodnej Československej televízie na Slovenskú televíziu a Českú televíziu (ČT).
Obsah[skryť] |
Dejiny [upraviť]
Začiatky [upraviť]
Pravidelné vysielanie z bratislavského televízneho štúdia začalo 3. novembra 1956. Televízni pracovníci mali v tom čase k dispozícii trojkamerový prenosový voz, provizórnu hlásateľňu, neskôr bola prebudovaná na miniatúrne štúdio, dve kamery a filmový snímač. Hlavným programom prvého televízneho vysielania bol prenos zo slávnosti v bratislavskom PKO. Réžiu prvého programu mal J. Mazanec, vysielania J. Rehák, hlásateľkou bola Hilda Michalíková. Skupinu kameramanov viedol E. Rožňovec. V čase prvého vysielania bolo na Slovensku približne iba 500 televízorov. Najprv sa vysielalo dvakrát týždenne, v stredu a v sobotu, od 3. novembra 1957 každý deň okrem pondelka.
Od roku 1968 [upraviť]
V počiatočnom období rozvoja televízie sa museli pracovníci vysporiadať aj s ideologickými problémami. Vyžadovalo sa od nich uprednostňovanie politických obsahov o úspechoch socializmu a o ideálnom socialistickom občanovi. Okolo roku 1968 nastalo určité kultúrne i umelecké uvoľnenie. Umožňovalo nakrúcať adaptácie diel západných autorov, ktoré však bolo čoskoro zabrzdené, no televízia aj tak mala zásluhu na šírení myšlienok Pražskej jari. Po vpáde vojsk Varšavskej zmluvy sa situácia zdramatizovala, televízne štúdiá boli obsadené a vysielanie bolo prerušené. Opäť nastala tvrdá cenzúra. Televízia bola po príchode vojsk Varšavskej zmluvy odsúdená ako prozápadná a antikomunistická, čo malo dopad na prepúšťanie pracovníkov. Diela zahraničných autorov boli odsudzované, ideológovia viac preferovali divácky neúspešné a nezaujímavé inscenácie historických udalostí politického významu.
Po revolúcii v roku 1989 [upraviť]
Počas nežnej revolúcie sa potvrdila úloha televízie ako nosného informačného média. Od 22. novembra 1989 prinášala Československá televízia priame prenosy z Václavského námestia v Prahe a rôzne diskusné bloky s práve sa rodiacim hnutím za demokraciu. Na televízne obrazovky sa dostávali necenzurované zábery a komentáre, ktoré prispeli k pádu totalitného režimu, pretože informovali verejnosť objektívne a rýchlo. Od 4. septembra 1990 došlo k zmene koncepcie televízie. Federálnym kanálom zostal dovtedajší 1. program – F 1, zatiaľ čo 2. program sa rozdelil na dva samostatné vysielacie okruhy: ČTV pre Česko a S 1 pre Slovensko.
Od roku 1993 [upraviť]
Od 1. januára 1993 začala vysielať Slovenská televízia na dvoch programoch pre celé územie SR. Dovtedy sa na vysielaní dvoch programov Československej televízie podieľala približne jednou tretinou. Zložitý spoločenský a politický vývoj zasiahol aj do fungovania tejto inštitúcie. Za dvanásť rokov sa v Slovenskej televízii vystriedalo 13 manažmentov. Do viac ako stopercentného nárastu výroby zasiahlo tiež výrazné zvyšovanie cien materiálových, technologických a energetických vstupov, ako aj zvyšovanie nákladov na vysielanie Slovenskej televízie, na údržbu a správu jej archívov.
Nový začiatok v roku 2004 [upraviť]
V roku 2004, keď bol generálnym riditeľom Richard Rybníček sa uskutočnila zmena grafiky a kompletná zmena vysielacej štruktúry. Začal sa takzvaný "nový začiatok" STV. Ľudia majú dodnes rôzne názory na túto udalosť, pretože mnohým prekáža presýtenosť programu americkými filmami, ale aj veľmi obmedzený počet vlastných produkcií, teda seriálov a filmov.
Rok 2008 [upraviť]
V roku 2008 8. augusta o 14:00 bol spustený zároveň zo začiatkom Olympijských hier 2008 v Pekingu nový verejnoprávny športový kanál Trojka.
Orgány STV [upraviť]
Vymedzuje ich zákon:
- Rada Slovenskej Televízie - dohliada nad dodržiavaním zákona a plnením úloh, ktoré STV vyplývajú zo zákona (tiež schvaľujú a kontrolujú rôzne zmluvy týkajúce sa STV – prevody majetkov, hospodárenie, ...). Rada tiež volí a odvoláva generálneho riaditeľa a dvoch štatutárnych zástupcov. Schvaľuje dlhodobé plány a koncepcie týkajúce sa programovej schémy a prerokúva sťažnosti. Rada má zo zákona 15 volených členov, ktorých volí Národná rada Slovenskej republiky. (potenciálni kandidáti sú nominovaní z rôznych orgánov – napr. z oblasti cirkvi, z oblasti, kultúry, vedy a pod.) Členom rady môže byť len občan Slovenskej republiky, ktorý dosiahol vek minimálne 25 rokov, je svojprávny, bezúhonný, nie je členom politickej skupiny ani inej záujmovej strany (napr. konkurenčný vysielateľ)
- Dozorná komisia - sleduje hospodárenie inštitúcie. Má troch členov (jedného menuje NR SR, jedného prezident a jedného Vláda SR)
- Generálny riaditeľ je hlavným štatutárom inštitúcie, ktorý riadi jej činnosť (v čase jeho neprítomnosti ho zastupuje jeden z dvoch ďalších štatutárov, ktorých menuje Rada STV). Riaditeľom môže byť len vysokoškolsky vzdelaná osoba s najmenej trojročnou praxou v oblasti riadenia. Funkčné obdobie riaditeľa je 5 rokov
- Riaditeľom televízie bol od 15. januára 2003 do 10. júla 2006 Richard Rybníček,[1] po piatich mesiacoch absencie riaditeľa bol 11. decembra 2006 zvolený do funkcie Radim Hreha, ktorý od pätnásťčlennej Rady STV získal deväť hlasov. Presne po roku, 11. decembra 2007 Rada STV odvolala Radima Hrehu z funkcie riaditeľa. Za jeho odvolanie hlasovalo desať členov Rady STV z pätnástich.[2]
Kanály Slovenskej televízie [upraviť]
Slovenská televízia vysiela na troch okruhoch - prvý okruh „Jednotka“ druhý okruh „Dvojka“ a tretí okruh „Trojka“. Pôvodne názvy kanálov „Jednotka“ a „Dvojka“ pri vzniku televízie roku 1993 bol STV 1 a STV 2. Zmenilo sa to roku 2004 po nástupe Richarda Rybníčka do funkcie generálneho riaditeľa. Kanál „Trojka“ má svoj názov od svojho vzniku roku 2008.
Kauza 28. poschodie [upraviť]
Začiatok tejto kauzy je v januári 1999. Vtedajšie nové vedenie STV s riaditeľom Milanom Materákom vytvorilo internačné pracovisko nepohodlných novinárov na 28 poschodí. Pracovníci sa zdržiavali len na 28. poschodí za doprovodu SBS.[3][4]
Referencie [upraviť]
- ↑ Tlačová správa STV (31.1.2008)
- ↑ Radima Hrehu odvolali z funkcie riaditeľa STV aktualne.centrum.sk (31.1.2008)
- ↑ http://www.prop.sk/niznansky.html
- ↑ http://www.sme.sk/c/4030067/niznansky-suciti.html